Kultúra je večne živá, kuvik dostal voľno

11.05.2007 Celý región

Premiéry v divadlách, vernisáže výstav v galériách, festivaly, prehliadky ochotníckych divadelných kolektívov, folklórnych súborov, kolektívov moderných tancov, koncerty vážnej i \"nevážnej\" hudby, krsty kníh.
Jednoducho, ponuka kultúrnych inštitúcií je v Prešove pestrá. Týždeň, čo týždeň, mesiac, čo mesiac. Až niekedy vyráža dych, že \"to\" funguje. K skúseným harcovníkom ako Divadlo Jonáša Záborského, Divadlo Alexandra Duchnoviča, Šarišská galéria, Šarišské osvetové stredisko, Krajské múzeum, pribudol po novembri 1989 celý rad súkromných aktivít, počnúc galériami a končiac napríklad vydavateľskými počinmi.
Kultúra nie je \"prvostranová téma\" novín ani úvodných vstupov v televíznych alebo v rozhlasových správach. Je však tu, medzi nami a nezahynula. Nie je ľahké pritiahnuť pozornosť verejnosti a \"len tak\" - bez škandálu, bez káuz - pozvať ľudí na divadelnú inscenáciu, na návštevu do galérie, do knižnice. Samozrejme, časť kultúry žije preto, lebo je inštitucionalizovaná, ľudia majú prácu v organizáciách, musia sa teda usilovať, aby \"vykazovali\" činnosť. Mnohí to však nerobia papierovo, ale skutočne, naozaj. Vymýšľajú, tvoria, dodržujú tradíciu, ale aj prekvapujú viac či menej originálnymi novinkami.
Iná je otázka, kto všetko ponuku kultúrnych inštitúcií absorbuje. Je ľudí kultúrychtivých dosť? Alebo iná otázka - je ich viac ako bolo prv? Lístky zdraželi, vstupné nie je častokrát ľudové, takže pribudol o problém viac.
Navyše dnes je výziev ako tráviť voľný čas nepreberné množstvo - stačí začať surfovať po internetových stránkach, sadnúť si s ovladačkou v ruke k ponuke televíznych kanálov a celý svet i s miestnou ponukou kultúrnych inštitúcií nám môže byť ukradnutý. Niektorí z nás aj ohrnú nosom nad tým, čo sa v prešovských divadlách hrá, aké sú výstavy, kto sa prezentuje na koncertoch. Majú na to právo, len zabúdajú na \"časopriestor\". To po prvé a po druhé, v takých regiónoch ako je náš sa častokrát štartuje aj v kultúrnej oblasti k výšinám. Jednoducho povedané, niekde sa začať musí.
Kultúry je teda dosť. Skeptik však dodá, že nikdy jej nie je a nebude dosť. Kuvik, ktorý sa chystal pochovávať kultúru v nových spoločenských podmienkach každopádne dostal voľno. A čo keby tak každý z nás si pred seba položil zrkadlo a spýtal sa ho - nie s túžbou po rozprávkovej odpovedi - som ja človek kultúrychtivý...
(jj)
 

Vyberte región